Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Školský rok sa nezačal pre všetkých: Dávida s Aspergerom už v triede nechceli, iné školy ho odmietli
Príbeh 37/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
utorok 21.06.2022
streda 17.05.2023
Školský rok sa nezačal pre všetkých: Dávida s Aspergerom už v triede nechceli, iné školy ho odmietli tiež
V predchádzajúcom príbehu sme poukázali na negatívne dôsledky dlhodobo nefungujúcej inklúzie v školstve, ktoré spočívajú v diskriminácii detí so zdravotným postihnutím pri prijímaní do škôl. Negatívne dôsledky však často nastávajú aj na opačnom konci vzdelávacieho procesu - predčasné skončenie vzdelávania. Ide o jeden z ostro sledovaných a výrazne negatívne vnímaných negatívnych javov zo strany ľudskoprávnych inštitúcií, pokiaľ dochádza k predčasnému ukončovaniu vzdelávacieho procesu (neúplné základné, resp. neúplné stredné vzdelanie), zvlášť, ak k nemu dochádza vo výraznejšej miere v sociálne ohrozených skupinách, kam patria aj deti so zdravotným postihnutím. Je úlohou štátu vytvárať podmienky a pozitívne vplývať na deti a rodičov v tom smere, aby vnímali dôležitú úlohu vzdelávacieho procesu pre život človeka a považovali to vo svojom živote za prioritu, a teda neopúšťali vzdelávací proces napríklad z dôvodu vnímania vzdelávania ako nadbytočnej a nedôležitej záťaže. O to kritickejšia je situácia, ak k predčasnému ukončeniu vzdelávania dochádza nie napriek podpore zo strany štátu, ale práve naopak: pre nedostatok podpory zo strany štátu.
Príbeh 37/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
utorok 21.06.2022
streda 17.05.2023
Dávid
[1]
má 18 rokov. Keď si v júni 2022 prevzal vysvedčenie na záver druhého ročníka strednej ekonomickej školy v Spišskej Novej Vsi, netušil, že to bude poslednýkrát. Problémom pre jeho spolužiakov a školu boli jeho diagnózy Aspergerov syndróm, ADHD, OCD, Tourettov syndróm a porucha správania.
Dávidova mama Ivana
[2]
hovorí, že do januára, keď mu diagnostikovali Aspergerov syndróm, mal aj celkom dobrý prospech, ale až keď školu informovala o ďalšej diagnóze, rapídne sa mu zhoršili známky zo všetkých predmetov a škola jej navrhla, aby Dávida preložila. Vraj ruší deti v triede, vykrikuje na hodinách (prejav Tourettovho syndrómu), prospech sa mu zhoršil a:
„maturitu asi aj tak nezvládne, takže to bude pre všetkých lepšie“
. Asistentka učiteľa na škole síce pôsobí a venovala sa aj Dávidovi, pomáhala mu napríklad písať do zošita poznámky alebo písať písomky, nie každý učiteľ s tým však bol stotožnený. Riaditeľka pani Ivane povedala, že asistentka učiteľa musí pomáhať aj iným žiakom a nemôže byť stále iba pri Dávidovi. „Chápem, že ostatných žiakov vyrušovalo, aký je,“ hovorí pani Ivana, „ale to nebolo nič také, žeby deti bil alebo im robil úmyselne zle. Len im napríklad niečo ukazoval na mobile, a keď mu povedali, že ich to nezaujíma, aj tak ich s tým otravoval...“ opisuje pani Ivana.
Nechcela však ďalšie problémy, a tak sa začala pýtať na iných školách v Spišskej Novej Vsi aj Levoči, či by k nim od septembra mohol Dávid prestúpiť. Stredné školy zaujali rovnaký postoj ako jeho pôvodná škola („aj tak by nezvládol maturitu“), učilištiam sa zas nepozdávalo, ako by vyzerala prax s asistentom učiteľa, navyše, Dávid nemôže pre svoje diagnózy narábať s nožom, takže automaticky vypadávajú odbory ako stolár, kuchár, cukrár... Pani Ivana oslovila aj spojenú školu v Levoči, kam chodia aj žiaci s Aspergerovým syndrómom a majú tam aj dostatok asistentov učiteľov. Lenže táto škola sa pre zmenu zľakla diagnózy „porucha správania“, a vraj z hľadiska bezpečnosti to nemôže riskovať, lebo v škole je aj veľa nevidiacich detí. Ostala ešte jedna spojená škola, ktorú navštevujú žiaci s mentálnym postihnutím. Keďže však Dávid nemá mentálne postihnutie, táto škola ho tiež odmietla prijať.
Zúfalá pani Ivana sa obrátila na ministerstvo školstva. To odporučilo individuálne vzdelávanie. Dávid by ostal na pôvodnej škole, učil by sa už iba maturitné predmety individuálne - do školy by prišiel na dve hodiny do týždňa po vyučovaní, kde by sa mu venoval vyučujúci. Škola to však pani Ivane vysvetlila tak, že žiadny učiteľ mu nebude po vyučovaní opakovať výklad, ale dá mu materiály na USB kľúči a Dávid nech sa učí doma sám s pomocou mamy. To je však pre pani Ivanu nepredstaviteľné: „Ako ho môžem učiť odborné predmety? Ako by ho potom preskúšavali? S jeho diagnózami nemôžeme očakávať, že bude doma sústredene sedieť nad knihami a samostatne sa učiť,“ vysvetľuje pani Ivana.
Škola teda v duchu hesla „ber alebo nechaj tak“ navrhla pani Ivane, že ak nesúhlasí, môže syna zo školy odhlásiť
. Pani Ivana to teda urobila, nechcela vraj robiť problémy, hoci sme jej radili, aby nič nepodpisovala, ale dala preveriť postup školy Štátnej školskej inšpekcii aj zriaďovateľovi - samosprávnemu kraju. Dávidova mama však hovorí, že je s tým už zmierená. Nechápe, prečo ministerstvo alebo škola nemohli urobiť výnimku, aby jej syn mohol nastúpiť aspoň do spojenej školy určenej pre žiakov s mentálnym postihnutím, aby sa mohol ďalej vzdelávať, a kde by sa podľa nej možno aj lepšie cítil.
„Pre jednu školu je príliš hlúpy, pre druhú príliš múdry,“
povzdychne si.
„Viem, že z neho nebude inžinier, ale mám sa naozaj zmieriť s tým, že nemá právo sa vzdelávať?“
Ktoré články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sú v tomto prípade dotknuté?
Článok 24 - Vzdelávanie
V zmysle ustanovenia Článku 24 Dohovoru právo na prístup k vzdelávanie znamená aj to, že
osoby so zdravotným postihnutím majú právo na prístup k
začleňujúcemu vzdelávaciemu systému na všetkých úrovniach
a celoživotnému vzdelávaniu so zameraním na:
plný
rozvoj ľudského potenciálu a pocitu vlastnej dôstojnosti a hodnoty
a na posilnenie rešpektovania ľudských práv, základných slobôd a ľudskej rozmanitosti;
rozvoj osobnosti, talentu a tvorivosti osôb so zdravotným postihnutím
, ako aj ich duševných a telesných schopností v maximálnej možnej miere;
umožnenie osobám so zdravotným postihnutím
účinne sa zapájať do života slobodnej spoločnosti
.
Štát sa zaväzuje, že
osoby so zdravotným postihnutím nebudú na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené zo všeobecného systému vzdelávania
.
Myslíte si, že tieto záväzky štátu boli v Dávidovom prípade splnené?
Pani Ivana vnímala veľmi dobre, že vzdelávanie je dôležitá hodnota. No štát jej a jej synovi vytvoril také bariéry, že to radšej sami vzdali. Našla teda pre Dávida aspoň denný stacionár, aby nemusel tráviť celé dni doma a aby sa aspoň socializoval, pretože v kolektíve je rád, rád aj chodil do školy.
Užívanie sociálnych služieb však nie je adekvátnou náhradou vzdelávacieho procesu.
Aj z obsahu práva na vzdelávanie je jasné, že plnohodnotné inkluzívne vzdelávanie nie je len cestou k nadobudnutiu vedomostí, ale vytvára
komplexný priestor na plnohodnotný rozvoj jednotlivca a jeho zapojenie do spoločnosti
. Preto vylúčenie z tohto priestoru nie je možné vnímať tak zúžene, ako to vnímala škola, že ak sa domnieva, že daný žiak nebude úspešný na maturite, tak nemá zmysel zo strany školy investovať do neho energiu a financie.
Takýto pohľad bol vlastný hodnotovému svetu socialistickej spoločnosti, keď človek bol vnímaný skôr ako pracovná sila a produkt pre štát, než plnohodnotná ľudská bytosť v zmysle koncepcie ľudských práv a demokratických princípov vo fungovaní vzťahu občan - štát.
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím rieši podobné prípady, žiaľ, dlhodobo, každý rok. Chápeme rodičov, ak školám ustúpia, lebo im to nestojí za všetky problémy s tým súvisiace.
Chceme však rodičov povzbudiť, že školy majú zo zákona vytvárať podmienky aj pre deti so zdravotným postihnutím
. Riešením podľa nás v žiadnom prípade nie je „upratať“ ťažšie zvládnuteľné deti do špeciálnej školy, resp. do spojenej školy s deťmi s mentálnym postihnutím, a už vôbec nie ich upratať do systému sociálnych služieb, ktorých účel je diametrálne odlišný. Dúfame, že pozitívne zmeny prinesie aj tzv. inkluzívna reforma, ktorú ministerstvo školstva postupne uvádza do života.
[1]
Meno je skutočné, uvádzame ho so súhlasom dotknutej osoby.
[2]
Meno je skutočné, uvádzame ho so súhlasom dotknutej osoby.
Detail
Príbeh 37/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
utorok 21.06.2022
streda 17.05.2023
Školský rok sa nezačal pre všetkých: Dávida s Aspergerom už v triede nechceli, iné školy ho odmietli tiež
V predchádzajúcom príbehu sme poukázali na negatívne dôsledky dlhodobo nefungujúcej inklúzie v školstve, ktoré spočívajú v diskriminácii detí so zdravotným postihnutím pri prijímaní do škôl. Negatívne dôsledky však často nastávajú aj na opačnom konci vzdelávacieho procesu - predčasné skončenie vzdelávania. Ide o jeden z ostro sledovaných a výrazne negatívne vnímaných negatívnych javov zo strany ľudskoprávnych inštitúcií, pokiaľ dochádza k predčasnému ukončovaniu vzdelávacieho procesu (neúplné základné, resp. neúplné stredné vzdelanie), zvlášť, ak k nemu dochádza vo výraznejšej miere v sociálne ohrozených skupinách, kam patria aj deti so zdravotným postihnutím. Je úlohou štátu vytvárať podmienky a pozitívne vplývať na deti a rodičov v tom smere, aby vnímali dôležitú úlohu vzdelávacieho procesu pre život človeka a považovali to vo svojom živote za prioritu, a teda neopúšťali vzdelávací proces napríklad z dôvodu vnímania vzdelávania ako nadbytočnej a nedôležitej záťaže. O to kritickejšia je situácia, ak k predčasnému ukončeniu vzdelávania dochádza nie napriek podpore zo strany štátu, ale práve naopak: pre nedostatok podpory zo strany štátu.
Príbeh 37/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
utorok 21.06.2022
streda 17.05.2023
Dávid
[1]
má 18 rokov. Keď si v júni 2022 prevzal vysvedčenie na záver druhého ročníka strednej ekonomickej školy v Spišskej Novej Vsi, netušil, že to bude poslednýkrát. Problémom pre jeho spolužiakov a školu boli jeho diagnózy Aspergerov syndróm, ADHD, OCD, Tourettov syndróm a porucha správania.
Dávidova mama Ivana
[2]
hovorí, že do januára, keď mu diagnostikovali Aspergerov syndróm, mal aj celkom dobrý prospech, ale až keď školu informovala o ďalšej diagnóze, rapídne sa mu zhoršili známky zo všetkých predmetov a škola jej navrhla, aby Dávida preložila. Vraj ruší deti v triede, vykrikuje na hodinách (prejav Tourettovho syndrómu), prospech sa mu zhoršil a:
„maturitu asi aj tak nezvládne, takže to bude pre všetkých lepšie“
. Asistentka učiteľa na škole síce pôsobí a venovala sa aj Dávidovi, pomáhala mu napríklad písať do zošita poznámky alebo písať písomky, nie každý učiteľ s tým však bol stotožnený. Riaditeľka pani Ivane povedala, že asistentka učiteľa musí pomáhať aj iným žiakom a nemôže byť stále iba pri Dávidovi. „Chápem, že ostatných žiakov vyrušovalo, aký je,“ hovorí pani Ivana, „ale to nebolo nič také, žeby deti bil alebo im robil úmyselne zle. Len im napríklad niečo ukazoval na mobile, a keď mu povedali, že ich to nezaujíma, aj tak ich s tým otravoval...“ opisuje pani Ivana.
Nechcela však ďalšie problémy, a tak sa začala pýtať na iných školách v Spišskej Novej Vsi aj Levoči, či by k nim od septembra mohol Dávid prestúpiť. Stredné školy zaujali rovnaký postoj ako jeho pôvodná škola („aj tak by nezvládol maturitu“), učilištiam sa zas nepozdávalo, ako by vyzerala prax s asistentom učiteľa, navyše, Dávid nemôže pre svoje diagnózy narábať s nožom, takže automaticky vypadávajú odbory ako stolár, kuchár, cukrár... Pani Ivana oslovila aj spojenú školu v Levoči, kam chodia aj žiaci s Aspergerovým syndrómom a majú tam aj dostatok asistentov učiteľov. Lenže táto škola sa pre zmenu zľakla diagnózy „porucha správania“, a vraj z hľadiska bezpečnosti to nemôže riskovať, lebo v škole je aj veľa nevidiacich detí. Ostala ešte jedna spojená škola, ktorú navštevujú žiaci s mentálnym postihnutím. Keďže však Dávid nemá mentálne postihnutie, táto škola ho tiež odmietla prijať.
Zúfalá pani Ivana sa obrátila na ministerstvo školstva. To odporučilo individuálne vzdelávanie. Dávid by ostal na pôvodnej škole, učil by sa už iba maturitné predmety individuálne - do školy by prišiel na dve hodiny do týždňa po vyučovaní, kde by sa mu venoval vyučujúci. Škola to však pani Ivane vysvetlila tak, že žiadny učiteľ mu nebude po vyučovaní opakovať výklad, ale dá mu materiály na USB kľúči a Dávid nech sa učí doma sám s pomocou mamy. To je však pre pani Ivanu nepredstaviteľné: „Ako ho môžem učiť odborné predmety? Ako by ho potom preskúšavali? S jeho diagnózami nemôžeme očakávať, že bude doma sústredene sedieť nad knihami a samostatne sa učiť,“ vysvetľuje pani Ivana.
Škola teda v duchu hesla „ber alebo nechaj tak“ navrhla pani Ivane, že ak nesúhlasí, môže syna zo školy odhlásiť
. Pani Ivana to teda urobila, nechcela vraj robiť problémy, hoci sme jej radili, aby nič nepodpisovala, ale dala preveriť postup školy Štátnej školskej inšpekcii aj zriaďovateľovi - samosprávnemu kraju. Dávidova mama však hovorí, že je s tým už zmierená. Nechápe, prečo ministerstvo alebo škola nemohli urobiť výnimku, aby jej syn mohol nastúpiť aspoň do spojenej školy určenej pre žiakov s mentálnym postihnutím, aby sa mohol ďalej vzdelávať, a kde by sa podľa nej možno aj lepšie cítil.
„Pre jednu školu je príliš hlúpy, pre druhú príliš múdry,“
povzdychne si.
„Viem, že z neho nebude inžinier, ale mám sa naozaj zmieriť s tým, že nemá právo sa vzdelávať?“
Ktoré články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sú v tomto prípade dotknuté?
Článok 24 - Vzdelávanie
V zmysle ustanovenia Článku 24 Dohovoru právo na prístup k vzdelávanie znamená aj to, že
osoby so zdravotným postihnutím majú právo na prístup k
začleňujúcemu vzdelávaciemu systému na všetkých úrovniach
a celoživotnému vzdelávaniu so zameraním na:
plný
rozvoj ľudského potenciálu a pocitu vlastnej dôstojnosti a hodnoty
a na posilnenie rešpektovania ľudských práv, základných slobôd a ľudskej rozmanitosti;
rozvoj osobnosti, talentu a tvorivosti osôb so zdravotným postihnutím
, ako aj ich duševných a telesných schopností v maximálnej možnej miere;
umožnenie osobám so zdravotným postihnutím
účinne sa zapájať do života slobodnej spoločnosti
.
Štát sa zaväzuje, že
osoby so zdravotným postihnutím nebudú na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené zo všeobecného systému vzdelávania
.
Myslíte si, že tieto záväzky štátu boli v Dávidovom prípade splnené?
Pani Ivana vnímala veľmi dobre, že vzdelávanie je dôležitá hodnota. No štát jej a jej synovi vytvoril také bariéry, že to radšej sami vzdali. Našla teda pre Dávida aspoň denný stacionár, aby nemusel tráviť celé dni doma a aby sa aspoň socializoval, pretože v kolektíve je rád, rád aj chodil do školy.
Užívanie sociálnych služieb však nie je adekvátnou náhradou vzdelávacieho procesu.
Aj z obsahu práva na vzdelávanie je jasné, že plnohodnotné inkluzívne vzdelávanie nie je len cestou k nadobudnutiu vedomostí, ale vytvára
komplexný priestor na plnohodnotný rozvoj jednotlivca a jeho zapojenie do spoločnosti
. Preto vylúčenie z tohto priestoru nie je možné vnímať tak zúžene, ako to vnímala škola, že ak sa domnieva, že daný žiak nebude úspešný na maturite, tak nemá zmysel zo strany školy investovať do neho energiu a financie.
Takýto pohľad bol vlastný hodnotovému svetu socialistickej spoločnosti, keď človek bol vnímaný skôr ako pracovná sila a produkt pre štát, než plnohodnotná ľudská bytosť v zmysle koncepcie ľudských práv a demokratických princípov vo fungovaní vzťahu občan - štát.
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím rieši podobné prípady, žiaľ, dlhodobo, každý rok. Chápeme rodičov, ak školám ustúpia, lebo im to nestojí za všetky problémy s tým súvisiace.
Chceme však rodičov povzbudiť, že školy majú zo zákona vytvárať podmienky aj pre deti so zdravotným postihnutím
. Riešením podľa nás v žiadnom prípade nie je „upratať“ ťažšie zvládnuteľné deti do špeciálnej školy, resp. do spojenej školy s deťmi s mentálnym postihnutím, a už vôbec nie ich upratať do systému sociálnych služieb, ktorých účel je diametrálne odlišný. Dúfame, že pozitívne zmeny prinesie aj tzv. inkluzívna reforma, ktorú ministerstvo školstva postupne uvádza do života.
[1]
Meno je skutočné, uvádzame ho so súhlasom dotknutej osoby.
[2]
Meno je skutočné, uvádzame ho so súhlasom dotknutej osoby.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
21.06.2022
15.11.2022
Nezabezpečenie podmienok na inklúziu žiaka s Apergerovým syndrómom v strednej škole
Podávateľka podnetu žiada o pomoc pri zabezpečení pokračovania vzdelávania jej syna na strednej škole, nakoľko doterajšia stredná odborná škola po zistení, že syn má viacero diagnóz a spolužiakom prejavy týchto ochorení prekážajú, vyvíja na neho nátlak, aby štúdium na ich škole ukončil a uchádzal sa o prijatie na inej škole. Podávateľke sa však ...
Poradenstvo (Usmernenie alebo žiadosť o radu)
Nezadané
Žiadosť o poradenstvo
KZP/0290/2022/07R
E-mail
Ukončené
Referát starostlivosti o maloletých
JUDr. Lenka Bodnárová
Dátumy
Príloha
Veľkosť
07.08.2023
Obrazok2-(1).jpg
image/jpeg
Obrazok2-(1).jpg
image/jpeg
.jpg
0 MB (124 KB)
0 MB (124 KB)
Stiahnuť
07.08.2023
Obrazok2.jpg
image/jpeg
Obrazok2.jpg
image/jpeg
.jpg
0 MB (124 KB)
0 MB (124 KB)
Stiahnuť